Hudobný "Notre Dame de Paris": obsah, video, zaujímavé fakty, história

Hudobné "Notre Dame de Paris"

Čo pre vás znamená muzikál "Notre Dame de Paris"? Táto najobľúbenejšia práca zanechala málo ľudí ľahostajných, má mimoriadnu fascinujúcu silu. Čo je jeho tajomstvom? Možno celá vec vo veľkolepej inscenácii, mimoriadnom príbehu lásky a zrady, povedal geniálny Hugo? Alebo je to všetko o úžasnej hudbe, v ktorej sú prepletené francúzske chanson a cigánske motívy? Len si predstavte, že táto práca obsahuje 50 skladieb venovaných najjasnejšiemu a najsilnejšiemu pocitu - láske a takmer všetky z nich sa stali skutočnými hitmi.

Súhrn muzikálu "Notre Dame de Paris" a veľa zaujímavých faktov o tejto práci na našej stránke.

zhrnutie

V strede tohto smutného príbehu je mladá kráska Esmeralda, ktorú vychoval cigánsky kráľ Klopen, ktorý nahradil svojho otca a matku. Ich tábor sa pokúša nelegálne dostať do Paríža nájsť útočisko v katedrále, ale vojaci si všimnú nezvaných hostí a okamžite ich odvezú. Pekný Phoebus da Shatoper, ktorý je kapitánom kráľovských strelcov, upozorňuje na mladú Esmeraldu. Zaujatý krásou dievčaťa, úplne zabudne na svoju nevestu Fleur-de-Lys, s ktorou sa angažuje.

Kapitán nie je jediný, kto venoval mladému tanečníkovi pozornosť. Quasimodo má tiež citlivé pocity pre ňu, ktorá prichádza na stranu šašovníkov, aby ju opäť obdivovali. Jeho nevlastný otec a prísny mentor Frollo zakazuje dokonca premýšľať o tejto dievčine a pozerať sa na ňu, ale robí to kvôli silnej žiarlivosti. Ukazuje sa, že arciděkan je tiež zamilovaný do Esmeraldy, iba on nemá právo tak urobiť.

Frolo dozrieva rafinovaný plán - uniesť cigánsku ženu a zamknúť ju vo veži, a snaží sa ukradnúť dievčaťu Quasimodovi v tme noci, ale cigánska žena zachráni Phoebusa včas. Kapitán okamžite využije túto chvíľu a pozve krásu na rande.

Nevedomým svedkom únosu, ako aj odvážneho činu kapitána, je básnik Gringoire, ktorého chce cigánsky kráľ Kloper zavesiť na porušovanie pravidiel tábora, pretože navštívil ríši divov a je to prísne zakázané. Ale Esmeralda zachraňuje Gringoire a teraz sa musí oženiť s ním. Tu je len cigán, ktorý je už zamilovaný do druhého, v jeho spasiteľovi, - Phoebe de Shatopera.

Arciděkan pozorne sleduje Esmeraldu a kapitána, keď idú na rande, a zaslepení žiarlivosťou napadli súpera. V dôsledku toho Frollo zraní Phoebe nožom. To je len platiť za tento zločin už má Esmeralda, pretože je to ona, kto je obvinený z pokusu zabiť kapitána. Na súde sa cigánka snaží dokázať, že je nevinná, ale Esmeralda nie je vypočutá a odsúdená na smrť.

Kým dievča je vo väzení a čaká na trest, Frollo ju navštívi. Arcideacon navrhuje zachrániť krásnu ženu výmenou za jej oddanosť a lásku, ale ona ho odmieta. Keď to počul, Frollo zaútočil na Esmeraldu, ale Klopen a Quasimodo prišli na záchranu včas. Celý tábor prišiel na pomoc zajatcom a medzi Rómami a kráľovskými vojakmi nasledovala bitka. V dôsledku tohto stretu Klopen umiera a Esmeralda je opäť zatknutá a Frollo ju odovzdáva kata. V zúfalstve zdieľa toto s Quasimodom, pripúšťajúc, že ​​toto všetko robil kvôli odmietnutiu krásy a v hneve hodí z veže zradného Frolla a on sa ponáhľa na miesto popravy, takže posledný raz objal už mŕtve Esmeraldu.

fotografie:

Zaujímavé fakty

• "Notre Dame de Paris" je považovaná za prvú a najvýznamnejšiu prácu Huga. A jeho vydavateľ okamžite nastolil náročné podmienky - rukopis by mal byť dokončený presne po štyroch a pol mesiacoch a bol koncipovaný v duchu Waltera Scotta. Pre porovnanie, Hugo pracoval na svojej ďalšej práci The Miserables, ktorá bola napísaná po prvom románe sedemnásť rokov.
• Autor samotného románu veril, že jeho dielo je ideálne pre sprisahanie nejakej opery, navyše sám zložil libreto.
• Po vydaní románu sa Hugovi súčasníci opäť začali zaujímať o stredovekú architektúru.
• Vzhľadom k neuveriteľnému úspechu len v prvom roku predstavenia, muzikál bol uvedený v Guinnessovej knihe rekordov ako najpredávanejší disk.
• Keď skladateľ vytvoril muzikál, zložil časť Quasimodo, ktorá sa prezentovala v tejto úlohe, neskôr sa rozhodol dať ho neznámemu Pierre Garanu (Garou).
• Toto je prvý francúzsky muzikál, ktorý urobil taký prielom na svetovej scéne, najmä v Amerike, zvyknutý na popularitu len ich diel. Ale vo svojej krajine tento žáner nikdy nemal s verejnosťou veľa úspechov. Dokonca aj najobľúbenejšie diela Andrewa Lloyda Webbera boli vnímané veľmi chladno.
• Vo Francúzsku bola dychtivo očakávaná premiéra predstavenia v roku 1998 a do šiestich mesiacov boli všetky vstupenky zakúpené.
• V máji 1999 získal muzikál prestížnu cenu World Music Awards za najpredávanejší francúzsky album. O rok neskôr predstavenie získalo druhé takéto ocenenie.
• Hudobný inšpiroval ilustrátora Benjamina Lacombeho, aby vytvoril celý rad živých obrazov, z ktorých všetky boli venované hlavným hrdinom. Čoskoro boli tieto ilustrácie zahrnuté v knihe Notre Dame de Paris.
• Taký svetlý dej priťahoval nielen slávnych skladateľov, ale aj režisérov, vďaka čomu existuje viac ako tucet obrazovkových verzií románu. Prvý bol vytvorený v roku 1905 a bol tichým krátkym filmom. Medzi významné verzie filmu by malo byť uvedené v roku 1982 v réžii Michaela Tachnera. V roku 1996 bol vydaný animovaný film "The Hunchback of Notre Dame", ktorého dej bol už mierne upravený.

• Na odlievanie, ktoré sa konalo pre ruskú verziu muzikálu, prišiel rekordný počet žiadateľov - približne jeden a pol tisíc, z ktorých len 45 bolo zaradených do súboru.
• Asi 4,5 milióna dolárov bolo vynaložených na scénu ruskej verzie a 15 miliónov bolo zozbieraných počas celej doby predstavenia v moskovskom divadle.
• Do roku 2016 predstavoval celkový počet divákov, ktorí sledovali show po celom svete, viac ako 15 miliónov ľudí.
• Stojí za zmienku, že autor slávnej "Notre Dame" tiež písal muzikál na dosť nezvyčajnú ruskú tému. Táto práca, ktorú nazval "Decembrists", básnik Ilya Reznik bol zapojený do vývoja libreta.
• V súčasnosti je skrátená verzia muzikálu Alexander Marakulin na turné v našej krajine. Herci skupiny sa dokonca stali obžalovanými v trestnom prípade porušenia autorských práv.
• V Nižnom Novgorode sa uskutočnila paródia na predstavenie s takmer identickými dekoráciami.
• Nie je to vo francúzskej hudobnej produkcii a bez nejakých omylov. Bolo teda poznamenané, že anarchia je zaznamenaná na stene, hoci pôvodne bolo zamýšľané iné slovo - ananke, čo znamená rock. Už v novej verzii predstavenia Mogador bolo toto slovo opravené na správne.

Obľúbené čísla:

Belle (počúvať)

Dechire (počúvať)

Vivre (počúvať)

Le temps des cathédrales (počúvať)

História stvorenia

Prekvapivo, tento muzikál sa stal populárnym ešte pred jeho premiérou kvôli tomu, že bol vydaný disk s niektorými singlami (16 skladieb). Prezentované skladby vytvorili nebývalý rozruch a rýchlo začali získavať srdcia verejnosti. Premiéra, ktorá sa konala 16. septembra 1998 v Paríži v Kongresovom paláci, bola obrovským úspechom. Úloha hlavnej postavy, ktorú vykonáva Noah (v zázname), a potom Helene Segara, úloha Quasimodo šla do Pierre Garanu (Garou), Phoebe - Patrick Fiori, Gringoire - Bruno Peltier, Frollo - Dariel Lavoie. Režisérom bol Francúz Gilles Mayo, ktorý bol v tom čase širokej verejnosti známy svojou produkciou. Všeobecne sa ukázalo, že predstavenie je trochu nezvyčajné, pretože sa líšilo od dobre zavedeného formátu muzikálov Andrewa Lloyda Webbera a Clauda-Michel Schonberga: minimalistický scénický dizajn, moderná baletná choreografia, nezvyčajný formát.

Piesne z muzikálu okamžite začali viesť rôzne grafy, a najpopulárnejší z nich "Belle" a stal sa skutočný svet hit. Po jeho úspechu vo Francúzsku sa muzikál vydal na triumfálny pochod do iných krajín sveta.

V roku 2000 vytvoril skladateľ druhú verziu muzikálu a táto verzia bola prezentovaná už v Divadle Mogador. Táto verzia bola použitá pre ruské, španielske, talianske, kórejské a iné verzie.

Ruská premiéra sa úspešne konala 21. mája 2002 v Moskovskom operetnom divadle. Produkciu inicioval Wayne Fawks, pozvaný z Veľkej Británie. Keď prvýkrát začali pracovať na skóre, Julius Kim, ktorý bol zodpovedný za preklad libreta, pripustil, že to bolo dosť ťažké. Okrem toho sa na takomto starostlivom procese podieľali nielen profesionálni básnici. To je dôvod, prečo autor prekladu piesne "Belle" bola Susanna Tsiryuk, ona tiež vlastní texty k piesňam "To live", "Spievaj mi, Esmeralda". Ale preklad singlu "Moja láska" urobila vôbec školačka Daria Golubotskaya. Stojí za zmienku, že v našej krajine sa predstavenie odvíjalo aj podľa európskeho modelu: asi mesiac pred premiérou sa na rozhlasovej stanici Vyacheslava Petkuna (Quasimodo) spustila pieseň "Belle", ktorá sa okamžite stala populárnou. V choreografii sú prítomné aj prvky západného štýlu.

V roku 2011 sa rozhodlo zorganizovať medzinárodný súbor, do ktorého sa zapojili umelci z rôznych krajín, uskutočnili svetové turné. Zakaždým, keď sa stretla s nadšeným publikom a hlasným potleskom. Doteraz sa tento muzikál úspešne realizoval na rôznych stupňoch sveta. Počas svojej existencie bola prezentovaná v 15 rôznych krajinách a preložená do siedmich jazykov.

"Notre Dame de Paris" To je považované za jeden z najpopulárnejších a uznávaných muzikálov s verejnosťou. V skutočnosti to nie je ani prekvapujúce. Zachytáva doslova z prvej sekundy do opony, nepustí divákov. Je ťažké si predstaviť ďalšiu takú najobľúbenejšiu a najznámejšiu prácu. Ešte ťažšie je povedať, ktorá pieseň, ktorú napísali najobľúbenejšie a najväčšie texty frankofónie, je najkrajšia, pretože sú krásne! Čo pre vás znamená muzikál "Notre Dame de Paris"? To je láska, spomienky na citové pocity, smútok, tlač, súcit a nekonečný obdiv pre fascinujúcu hudbu.