Legenda o pôvode hudby

Legenda o pôvode hudby

Z hĺbok vzdialených storočí k nám prišla kazašská ľudová legenda o pôvode hudby.

Kedysi dávno, v pradávnom období, ani jeden z národov obývajúcich našu modrú planétu nevedel, čo sú verše a hudba. A čo je život bez toho, aby ste si vytvorili reč a plynulé zvuky? Nudné a monotónne, bez úsmevov, smiechu a radosti. A preto nepoznal ľudskú rasu, čo sú sviatky, hry a zábavné hody. Ľudia chodili tmavšie ako mraky, ich srdce bolo naštvaný alarm a túžba po túžbe, pretože nemohli spievať pieseň na rozptýlenie všetkého smútku a ťažkostí. Ak na mužov dom narazí na ťažkosti, celý život zostal nešťastný a zomrel v smrteľnej túžbe, pretože v tých vzdialených časoch bola pieseň ďaleko od zeme. Chytla sa niekde vysoko v bielych a načechraných oblakoch a potešila uši nekonečnej modrej oblohy.

Medzitým na zemi nespievali žiadne vtáky, z vysokých hôr nevychádzali žiadne prúdy a bez ohľadu na to, aký veľký vietor sa hral s nadýchanými korunami stromov, nezaznamenali žiaden zvuk. Ticho visiace nad stepou, zapálené popálenim slnkom, len občas roztrhlo výkrik búrky, zdvihol prachové stĺpy na obzore, lebo v tých rokoch zemská povaha tiež nevedela, čo je to pieseň.

Akonáhle sa krásna, očarujúca, tajomná a mocná pieseň rozhodla opustiť svoj nebeský domov a vyraziť na cestu. Čo ju viedlo k tomu, aby spoznala vesmír lepšie, je stále neznáma, ale pieseň sa vydala na svoj prvý let nad zemou. Možno sa nudila, keď zostala v takej nedosiahnuteľnej výške? Alebo možno len chcela stúpať po širokej stepi pod nebom nevlastného otca? Alebo možno sa jej ľúto nešťastných ľudí, ktorí nepoznajú radosť a umenie, a rozhodla sa im pomôcť? Dnes nikto nehovorí s istotou, ale pieseň už preletela po poliach, lúkach, moriach a oceánoch. Niekedy lietala veľmi nízko nad zemou, takže cítila vôňu poľných tráv a niekedy stúpala smerom k oblohe, jemne flirtovala s jemnými poryvmi vetra, alebo dokonca úplne stratila v modrých výškach a potápala sa v kučeravých oblakoch. V tých miestach, kde pieseň letela nízko, to ľudia počuli, zapamätali sa neznámym, ale tak blízkym melódiám do srdca, a zopakovali ich, aby si ju zachovali navždy. Tam, kde lietala vyššie, si ľudia mohli pamätať len malú časť svojho bohatého dedičstva. A ľudia, nad ktorými pieseň veľmi prudko rástla, nevedeli, aká je pieseň a hudba. Kazašskí ľudia mali šťastie, pieseň okolo nej dlho obiehala a dotýkala sa jej kvetnatých stepí svojím krídlom.